Potulky XVII - Spišská Kapitula
Sediac na balkóne podvečer počúval som vtáčím chtíčom, ako elektrinou nabitý vzduch. Počúval som čo všetko vie vyvolať prudká vášeň a urputná snaha o zachovanie druhu. Okolité obrovské stromy boli narvané libidom vtákov a každý z nich v snahe prekonať súpera úchvatným fortissimom prekonával všetky svoje možnosti dané jarným časom. A okolo toho všetkého bolo zapadajúce slnko prevoňané čerstvo pokosenou trávou.
Mal som tej úžasnej vône plné ústa. Obrovskými hĺtami som sa jej snažil nasýtiť, odložiť z nej. Mal som tej vône lúk, pasienkov, lazov plných tráv, margariet, vlčích makov i poľných nevädzí plné vrecká, za košeľou, plné vnútro. Unášala ma kamsi na ďalšie Potulky, uniesla ma, vôňa, na spišské lúky oproti Kapitule. Oproti mojej Akropole. Každý nosíme v sebe svoju Akropolu.
Moja je tam na Spiši, nad Spišským Podhradím, miesto preorané históriou starších a pamätnejších ako tie, ktoré tu na začiatku 13. storočia započali kresťania. Fascinácia geniom loci, fascinácia energiou ukladanou ako sloje v zemi a vyžarujúcou z každého kameňa pod chrámom sv. Martina i v ňom nedá nepostáť. Dotknúť sa, pohladiť, celým telom pritlačeným k chladnej skale počúvať o tých, ktorí ju sekali do kvádrov vo viere v Boha.
Volám ich umelcami večnosti. Boli umelcami lásky a pokory. Kamenári. Každý kúsok kameňa, ktorý odštiepili nahradili kúskom svojho srdca. Každý úder štemajzom do tejto tvrdej hrudy života katedrály, každý úder ostrým kovom nebol ranou, ale slovom. A to neustále ťukanie kladiva , štemajzu a kameňa bola úžasná rozprava, úchvatná tvorba básne, akejsi ódy na večný život o ktorom ich potom z chrámu tak srdcolomne presviedčal klérus.
Ktovie odkiaľ prišli potulní kamenári, keď sa spišské prepošstvo v roku 1221 rozhodlo na tomto mieste postaviť reprezentatívny chrám, lebo na náprotivný vrch, do Spišského hradu sa nasťahoval Koloman, syn Ondreja II. kráľa uhorského. Trojloďová pseudobazilika s vyvýšenou strednou loďou, priečnou loďou, polkruhovou apsidou a dvomi vežami v tej dobe a vo svojej dominantnosti musela pritlačiť na kolená každého príchodiacého.
Let mračien histórie najprv oslabil záujem Kolomana o dostavbu baziliky a potom v roku 1241 dostal kostol ďalšiu ranu, keď ho vypálili Tatári pri svojich nájazdoch. Opravu ešte ani nestačili dokončiť a prišlo ďalšie plienenie Kumánmi. Tak obnova trvala až do posledného desaťročia 13. storočia. Ďalšie úpravy a prestavby prebiehajú na kostole v 14. a 15. storočí z dôvodu potreby zväčšenia priestoru.
Pribudli dve kaplnky, bol rozšírený vnútorný priestor zbúraním stien medzi priečnou a hlavnou loďou, a tak románska katedrála zmenila svoju dispozíciu na halový priestor. Gotický charakter potvrdzujú aj nové klenby, ktoré nahradili pôvodné románske. V roku 1494 dostavali Zápoľskí na južnej strane kostola svoju kaplnku a tak došlo k ďalšej zmene nie len pôdorysu, ale aj vnútorného chrámového priestoru prepojením lodí s kaplnkou.
Mimochodom táto kaplnka Zápoľských prešla v roku 2013 prvou etapou reštaurovania vonkajšieho plášťa, oporných stĺpov a vitrážových okien. Snáď reštaurátori pokračujú v tejto človekumilej činnosti, lebo ešte naďaleko je stav spokojnosti.
Sedel som v lavici chrámu a počúval výklad sprievodkyne pre akúsi turistickú skupinu, prechádzal zrakom po detailoch interiéru na ktoré upozorňovala, po nádhernej už gotickej freske nad severným portálom z roku 1317 na ktorej je zobrazený výjav z korunovácie a požehnanie kráľa Karola Róberta z Anjou pannou Máriou a malým Ježiškom.
Je tu zdôraznené presadenie kráľovskej moci na Spiši po bitke pri Rozhanovciach. Z ôsmich oltárov, ktoré sa nachádzajú v katedrále je väčšina pôvodne gotických a najzachovalejší z nich Oltár Korunovania Panny Márie je umiestnený v kaplnke Zápoľských, ktorá patrí medzi skvosty gotickej architektúry u nás a jej prvky sa tu prejavujú v plnej čistote v snahe o presvetlenie priestoru a odľahčenie stien.
Spišská Kapitula, ako malý Vatikán je obohnaná obranným múrom a za ním si postupne stavali svoje kúrie predstavitelia cirkevnej moci. Prechádzali sme sa okolo zmesí slohov a štýlov, ktoré sa tu od raného stredoveku miesia a a na malom priestore sú akousi školou dejín architektúry. Pristavil som sa na chvíľu pri jednej z nich, pri tej nad Dolnou bránou, ktorú počas minulého režimu spravoval Fond výtvarných umelcov a výtvarníci tam chodili na tvorivé i netvorivé pobyty.
Trocha nostalgie a spomienok ma posadilo na kamenné schodíky. Reštitúcia vrátila majetok cirkvi, len akosi je opustený a chátra. Turisti i študenti, bohoslovci sa prechádzali okolo, ticho si šepkali, snáď aby nenarušili pokoj tých, ktorí sa tu prechádzali a možno prechádzajú stáročiami, len ich nevidíme. Pozhovárali sme sa so stále usmievavým košikárom, ktorý na múriku plietol svoje košíky, ponúkal turistom a pridával k ním pohľad plný dobra.
Sedeli sme dlho na druhej strane cesty, oproti Kapitule vo voňavej tráve pod kaplnkami a snažili sa uchovať pre seba skvostný obraz mojej Akropoly a odtrhnúť z neho aspoň kúsok a položiť potom na hrob nášho priateľa, historika PhDr. Antona Glatza v Spišskej Sobote, ktorý bol stelesnenou gotikou. A len na chvíľu zastaviť na Sivej Brade, ktorej parkovisko len potvrdzuje vzťah nás Slovákov k histórii, prírode a cestovnému ruchu, napiť sa studenej „vajcovky“ a potom......len veriť, že keď sa vrátime, bude to iné.........lepšie ?
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVIII - Blatnická dolina, pre Ingušu
Prešli sme tou krásou Blatnickej doliny mnoho raz, ale neustále nachádzame brilianty, ktoré musíme chrániť ako poklady trezoru, ktoré sú ohrozené neviditeľnými rukami škodcov....
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCV - Kostol sv. Šimona a Júdu, Spišský Hrhov /SK/
...sú sny, ktoré snívame v spánku i sny, ktoré žijeme. Sú sny, ktoré by sme chceli prežiť i sny, ktoré prežívame. A sú miesta, ktoré sú tými snami. Plánovať si ciele ciest na Spiši je len iluzórnou chimérou, preludom...
Peter Krivda Soliwarski
Lubomír Typlt v Mantre, Bratislava
...už dlho nie je pravidlom, že by sa v slovenských výstavných priestoroch predstavovalo súčasné výtvarné umenie z Čiech. Maliarsku tvorbu Lubomíra Typlta pripravila spoločnosť Mantra v Bratislave...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVII - Hrad Bítov, /CZ/
Keď sme prechádzali priestormi hradu Bítov, viac ráz dostavaného, prestavaného a nakoniec upraveného do neogotickej romantickej podoby, bola to akoby exkurzia snami všetkých tých, ktorí tu po sebe zanechali svoju stopu...........
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVI - Kostol sv. Kozmu a Damiana, SK
...Na zvlnenej ceste medzi poľami sme sa ešte obzreli za pomaly zmenšujúcim sa kostolíkom v panoráme velebnosti Turčianskej kotliny................
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCIV . Bojnice zámok /SK/
...napriek tomu, že počas stáročí hrad prešiel niekoľkými prestavbami, tú najpodstatnejšiu v ktorej obdivujeme už zámok v súčasnosti, previedol posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálffy...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCIII - Lentini, alebo Tam za múrom je Etna.
...tak sme si na chvíľočku sadli na kávu pred malou kaviarničkou, na Piazza Duomo. Na námestí, ktoré je akýmsi centrom stretávania sa a hlavne odtiaľ sme mali ako na dlani monumentalitu barokovej pompéznosti Chiesa madre...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCII - Hrad Bouzov /CZ/
História je ako kopírovací papier, vždy nanovo a nanovo ozdobený pozlátkou klamstiev, navoňaný zvodným parfumom lží, prekrútený mamom chimér podvodu. A na ten začiatok, tam kdesi, kde je položené prvé slovo, si nikto nespomenie...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCI - Zuberec, Múzeum oravskej dediny /SK/
Takže všetko to, čo sa pokúšame uchovať, je len doklad našej prítomnosti v prostredí, ktoré si naši predkovia podrobili.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CC - Hrad Revište /SK/
Romantika múrov starých hradov, i tohto nad brehmi Hrona, pri Revištskom Podzámčí, má v sebe úžasnú silu rozprávania.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIX - Rakšianská dolina, pour Madame B.
pour Madame B.................schopnosť vnímania krásy je odrazom našich ciest za poznávaním vnútorným aj vizuálnym ...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVIII - Sázavský kláštor
V kláštornej záhrade sme počúvali legendu o pustovníkovi, sv. Prokopovi, ktorý na tomto mieste ponúkol vodu smädnému kniežaťu Oldřichovi a tá sa premenila na víno. Podľa legendy knieža z vďaky pomohol Prokopovi na tomto mieste
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVII - Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka, SK
...nahliadali do okienok i do dverí a nasávali podmaňujúce vône. Dreva, tráv, obrovských lopúchov pri potoku, vody s odrazmi slnka medzi skalami, lúk a vysokánskych stromov. Kysuckého Panteónu...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVI - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
Hrad Prozor s mestečkom Vrlika prešlo dlhou a nie jednoduchou cestou histórie a snáď im budúcnosť bude láskavejšia.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCV - Trogir I. /HR/
...len vyvoleným bolo dané tvoriť diela umenia vďaka ktorým je nám cťou byť príslušníkmi ľudského rodu...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCV - Zámok Žerotinských, Valašské Meziříčí
...to krásno bolo vidieť a aj cítiť zámkom, ktorého obnova ešte stále pokračuje a napriek tomu nás expozície preniesli do pompézna dôb minulých...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIV - Kostol sv. Jána Krstiteľa, Pominovec /SK/
Z dediny už neostalo nič, ale pokiaľ má kto položiť kvietok ku krížu, pokiaľ je, kto zapáli sviečku za minulých, i Pominovec je. A ako vztýčený prst pamäti v strede čistý v jednoduchosti kostol sv. Jána Krstiteľa.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIII - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa pri Cetine /HR/
..prázdne stoličky, prázdne domy, rozbité okná, zatlčené brány a doráňané steny. Ako srdcia ľudí, ktorí vojnu majú ešte stále v sebe...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCII - Zámok Rájec nad Svitavou
...ja som sa zastavil. Len na chvíľočku. Možno to ani nebolo zastavenie a zrazu mi to došlo, fakt, dnes je sobota, tak kam sa ženiem ?....
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCI - Šimonovany Vodný hrad /SK/
...spomienky sú ako sťahovavé vtáky. Priletia aby vás potešili a potom zmiznú, aby uvoľnili miesto ďalším, ktoré práve prilietajú...
předchozí | 1 2 3 4 5 6 7 | další |
- Počet článků 128
- Celková karma 5,18
- Průměrná čtenost 174x