Potulky XXVI - Paklenica (HR)
S mojím priateľom Nevenom Cvetičaninom sme sa mnoho krát rozprávali o tom aké krajiny a ich krásy sme v živote videli a ktoré z nich sú tie najexkluzívnejšie. Neven žije v našej krajine, ktorá je už aj jeho krajinou, keď utiekol pred vojnou, ale treba priznať, že žiadne mimoriadne lingvistické zázraky neurobil. Ja keď som v jeho krajine, ktorá je už aj našou krajinou, v našom Prhove nad Primoštenom, tiež , ako Neven hovorí „od Ivana Gundulića máš ešte ďaleko“. Ale rozumieme si a rovnako sa spoliehame, že naši poslucháči chcú rozumieť. Je dobré počúvať, lebo to je základ každej komunikácie.
Pospomínali sme mnoho miest, ktoré sme navštívili a po nejakej chvíli sme si uvedomili, že keď si spomíname na nejakú krajinu, na nejaké miesto, stále ho dávame do súvislostí s rukou, ktorú sme vtedy držali vo svojej. Peknotu zážitku nesmierne umocňuje ak sa oň môžeme s niekým podeliť. Ukázať prstom niekam do diaľavy a viete, že niekto vedľa vás tam hľadí tiež a viete, že tam niekam chce ísť s vami. Lebo snívať je nádherné s dlaňou naplnenou láskou. A držať ju na tých najkrajších miestach, ktoré vtedy, keď ste tam boli sami až také krásne sa nezdali. Prišli sme na to s Nevenom. Prišli sme aj na mierku úchvatnosti zážitku z videného. Prišli sme na to, že objem krásnosti, skvostna a kolosálna je priamo úmerný množstvu prekrásna v srdci.
Keď sme na našom domčeku v Prhove, hľadáme ďalšie a ďalšie miesta v našom druhom domove, ktoré ešte nepoznáme a kde sme ešte neboli. Niekedy sa zdá, že už sme všetko ohmatali, ovoňali a potom príde akýsi podnet, akýsi vánok z diaľky a prinesie vôňu ktorú ešte nemáme v našich depozitoch spomienok. Spomenul som si, že pred niekoľkými rokmi takto z diaľok zavoňali rokliny a skaliská Národného parku Chorvátska Paklenica. Prírodné úžasno, ktoré je súčasťou pohoria Velebit je rozdelené na dva mohutné kaňony, Veľkú a Malú Paklenicu, ktoré sú od seba oddelené náhornou plošinou vo výške 500 m. Keď sme po Jadranskej magistrále míňali Zadar, počasie sa netvárilo priam najvľúdnejšie, ale keď sme sa už rozhodli...
...okolo Novigradsko mora sme prišli k Masleničkemu mostu s nádhernými výhľadmi a vtedy s jemným mrholením a malým zapochybovaním Inguśi v očiach. Po pobreží okolo mestečka Seline do Starigradu. Tam sa nedá prehliadnuť malý, ale o to vznešenejší očarujúci románsky kostolík sv. Petra. Pobehoval som medzi kvapkami dažďa, veľkými plochami náhrobných dosiek na zemi okolo kostola hladiac steny histórie a kamene pokory. Snáď sa sem ešte dostaneme. A potom už zo Starigradu do osady Markovići a odtiaľ sme popri koryte rieky Paklenica stúpali po ceste k vstupu do Národného parku. Mrholilo síce len jemne, ale akosi nechcelo prestať. Správca parku pri kúpe lístkov povedal, že toto počasie vydrží niekoľko dní tu v roklinách, ale aby sme sa nedali odradiť. Aj to má svoju atmosféru.
Pozreli sme sa do vrchov cez plávajúcu hmlu medzi skaliskami a odrazu sa nám zdalo, že mágia toho miesta je umocnená tým počasím, ktoré je. Prešli sme okolo starého mlyna a kľukatým chodníkom pod skaliskami sme stúpali k možno najimpozantnejšiemu miestu rokline Klenac. Steny vápencových skál sú tu od seba len 30-40 metrov a vysoko sa dvíhajú nad nami ako by sa tam hore chceli spojiť. Inguśa s dáždničkom a v teniskách pôsobila občas groteskne oproti zas iným „skalným lezcom“, ktorí sa už vracali zhora s výbavou ako z Hindukúša. Nebeská sprcha nám občas dávala nádej na preschnutie, ale len na chvíľu. Dážď, ktorý stekal po skaliskách vytváral na ich stenách impozantné farebné kompozície, ktoré by zrejme pri slnečnom počasí zanikli. Prechádzali sme po obrovských balvanoch cez horskú rieku s priezračnou vodou. Len jeden hlt. Musel som.
Okolo vodných kaskád sme prechádzali do rozšíreného priestoru Anića luka s odpočívadlom, kde je aj prameň pitnej vody. Úchvatné výhľady späť dolu sú kolosálne. Po skaliskách sa plazia chuchvalce hmly a lesknú sa potôčiky vody stekajúce až z vrcholov do Paklenice a pod tým všetkým sa prepletajú ľudské mravčeky v rôznych farbách. Niekde nad nami by už mala byť horská chata Lugarnica, ale ďalej sme už radšej nepokúšali. Dážď hustol, nám stekal zo špičiek nosov a späť to bolo asi 90 minút. Ešte sme si v plnej miere vychutnali výhľadov, ktoré sú určite iné ako budú, keď sa sem vrátime pri peknom, nie nie pri peknom, pri slnečnom počasí. Lebo toto bolo až tajomnopodmanivé. A škoda by ho bolo nepoznať. Škoda by bolo nepoznať veľkolepú a vznešenú Paklenicu aj s týmito vôňami.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVIII - Blatnická dolina, pre Ingušu
Prešli sme tou krásou Blatnickej doliny mnoho raz, ale neustále nachádzame brilianty, ktoré musíme chrániť ako poklady trezoru, ktoré sú ohrozené neviditeľnými rukami škodcov....
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCV - Kostol sv. Šimona a Júdu, Spišský Hrhov /SK/
...sú sny, ktoré snívame v spánku i sny, ktoré žijeme. Sú sny, ktoré by sme chceli prežiť i sny, ktoré prežívame. A sú miesta, ktoré sú tými snami. Plánovať si ciele ciest na Spiši je len iluzórnou chimérou, preludom...
Peter Krivda Soliwarski
Lubomír Typlt v Mantre, Bratislava
...už dlho nie je pravidlom, že by sa v slovenských výstavných priestoroch predstavovalo súčasné výtvarné umenie z Čiech. Maliarsku tvorbu Lubomíra Typlta pripravila spoločnosť Mantra v Bratislave...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVII - Hrad Bítov, /CZ/
Keď sme prechádzali priestormi hradu Bítov, viac ráz dostavaného, prestavaného a nakoniec upraveného do neogotickej romantickej podoby, bola to akoby exkurzia snami všetkých tých, ktorí tu po sebe zanechali svoju stopu...........
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVI - Kostol sv. Kozmu a Damiana, SK
...Na zvlnenej ceste medzi poľami sme sa ešte obzreli za pomaly zmenšujúcim sa kostolíkom v panoráme velebnosti Turčianskej kotliny................
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCIV . Bojnice zámok /SK/
...napriek tomu, že počas stáročí hrad prešiel niekoľkými prestavbami, tú najpodstatnejšiu v ktorej obdivujeme už zámok v súčasnosti, previedol posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálffy...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCIII - Lentini, alebo Tam za múrom je Etna.
...tak sme si na chvíľočku sadli na kávu pred malou kaviarničkou, na Piazza Duomo. Na námestí, ktoré je akýmsi centrom stretávania sa a hlavne odtiaľ sme mali ako na dlani monumentalitu barokovej pompéznosti Chiesa madre...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCII - Hrad Bouzov /CZ/
História je ako kopírovací papier, vždy nanovo a nanovo ozdobený pozlátkou klamstiev, navoňaný zvodným parfumom lží, prekrútený mamom chimér podvodu. A na ten začiatok, tam kdesi, kde je položené prvé slovo, si nikto nespomenie...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCI - Zuberec, Múzeum oravskej dediny /SK/
Takže všetko to, čo sa pokúšame uchovať, je len doklad našej prítomnosti v prostredí, ktoré si naši predkovia podrobili.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CC - Hrad Revište /SK/
Romantika múrov starých hradov, i tohto nad brehmi Hrona, pri Revištskom Podzámčí, má v sebe úžasnú silu rozprávania.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIX - Rakšianská dolina, pour Madame B.
pour Madame B.................schopnosť vnímania krásy je odrazom našich ciest za poznávaním vnútorným aj vizuálnym ...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVIII - Sázavský kláštor
V kláštornej záhrade sme počúvali legendu o pustovníkovi, sv. Prokopovi, ktorý na tomto mieste ponúkol vodu smädnému kniežaťu Oldřichovi a tá sa premenila na víno. Podľa legendy knieža z vďaky pomohol Prokopovi na tomto mieste
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVII - Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka, SK
...nahliadali do okienok i do dverí a nasávali podmaňujúce vône. Dreva, tráv, obrovských lopúchov pri potoku, vody s odrazmi slnka medzi skalami, lúk a vysokánskych stromov. Kysuckého Panteónu...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVI - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
Hrad Prozor s mestečkom Vrlika prešlo dlhou a nie jednoduchou cestou histórie a snáď im budúcnosť bude láskavejšia.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCV - Trogir I. /HR/
...len vyvoleným bolo dané tvoriť diela umenia vďaka ktorým je nám cťou byť príslušníkmi ľudského rodu...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCV - Zámok Žerotinských, Valašské Meziříčí
...to krásno bolo vidieť a aj cítiť zámkom, ktorého obnova ešte stále pokračuje a napriek tomu nás expozície preniesli do pompézna dôb minulých...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIV - Kostol sv. Jána Krstiteľa, Pominovec /SK/
Z dediny už neostalo nič, ale pokiaľ má kto položiť kvietok ku krížu, pokiaľ je, kto zapáli sviečku za minulých, i Pominovec je. A ako vztýčený prst pamäti v strede čistý v jednoduchosti kostol sv. Jána Krstiteľa.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIII - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa pri Cetine /HR/
..prázdne stoličky, prázdne domy, rozbité okná, zatlčené brány a doráňané steny. Ako srdcia ľudí, ktorí vojnu majú ešte stále v sebe...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCII - Zámok Rájec nad Svitavou
...ja som sa zastavil. Len na chvíľočku. Možno to ani nebolo zastavenie a zrazu mi to došlo, fakt, dnes je sobota, tak kam sa ženiem ?....
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCI - Šimonovany Vodný hrad /SK/
...spomienky sú ako sťahovavé vtáky. Priletia aby vás potešili a potom zmiznú, aby uvoľnili miesto ďalším, ktoré práve prilietajú...
předchozí | 1 2 3 4 5 6 7 | další |
- Počet článků 128
- Celková karma 5,18
- Průměrná čtenost 174x