Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Potulky XXXIII - Blatnická dolina, čarovný Turiec

13. 06. 2017 13:26:14
Na potoku sa otáčajú lopatky dreveného mlynčeka, ktorý tu vyrobil a umiestnil niekto, komu nedá aby po sebe nezanechal niečo pekné a dobré aj pre iných. Sedíme na lávke cez ten potok a hinčujeme nohami nad jeho hladinou.

...niekedy si len tak sadnúť na lávku cez potok, spustiť bosé nohy nad skáčuce studené vlny, hojdať nimi a prstami chytať vystreknuté, lesknúce sa kvapky vo vzduchu. Sedieť na tej lávke a pozerať do spenenej riavy, ktorá sa prevaľuje s hlukom cez skaliská a vlečie so sebou úlomky z hôr z vysoka. Vlečie ich so sebou, obrusuje a potom niekde inde, dole, tam kde sa už trochu upokojí, uloží tie kamienky už vyhladené na svoje brehy....niekedy si len tak prejsť tým potokom, ľadovým ako práve rozpustené ľadovce, ľadovým tak, že máte pocit, že vám to láme kosti v nohách, ale neviete z neho vyjsť von. Skáčete po hladkých, slizkých skalách s roztiahnutými rukami ako povrazolezec až k brehu. A na ňom, už prehriatom ešte dlho máte pocit, že vám po nohách lozia tisíce mravcov. Ale potom, keď sa už aj ony prehrejú, pocítia nesmiernu mäkkosť tráv okolo potoka, tráv pod obrovskými lopúchmi. Ľahnite si do tých lopúchov, pod tie lopúchy. Uzavrie sa nad vami klenba zelených listov a len sem tam sa urputne prebíjajú lúče slnka. A keď tam tak ležíte, ste akoby v úplne inom svete. Odrazu sa stonky lopúchov zdajú ako kmene stromov a ich listy ako koruny a pod nimi sa odohráva iný život, život inej planéty. Svet vidíte očami drobného hmyzu, ktorý okolo vás, nad vami i pod vami prebieha, zaniká a vzniká osvetlený prapodivným zeleným svetlom. A možno jediné čo vás spája s tou starou planétou nad zelenou klenbou sú podmanivé vône. Mámivé, zvodné vône Blatnickej doliny. Hrdokrásnej i kolosálnej, velebnej i vznešenej Blatnickej doliny na Turci.

Pri pomníku Slovenského národného povstania v Blatnici sme zapálili sviečku, pridali k ostatným medzi živými i umelými kvetmi. Deti, ktoré práve vyšli z doliny sa fotili pri guľomete pred pamätníkom. Boli veselé, šantili a asi už aj zabudli na únavu z túry. Mali by stále ostať veselé...V bazéne za pamätníkom, už na začiatku Blatnickej doliny sme stále obdivovali množstvo rýb. Teraz nebolo čo. Ani rozpadávajúci prírodný amfiteáter, kde si živí pripomínali aspoň raz v roku tých, ktorí tu našli svoj hrob sme neobdivovali. Našťastie príroda tejto impozantnej doliny nahradí, ošetrí a prekryje. Po ceste objavujeme nové môstiky, lávky cez Blatnický potok a mne nedá, tak ako po každý raz ľahnúť na jeho breh a napiť sa studenej vody. Musím sa zvítať.

Všade je ešte jar, svieža svetlá zeleň mladých výhonkov smrekov, jedlí a mladých lístkov mohutných bukov vystupuje do výšin skál vápencov a dolomitov, ktoré sa tiahnú po stranách celej doliny. Nie, nie je to nijako náročný výstup, skôr prechádzka nádherou. Po chodníku, ktorý sleduje koryto potoka, chodníku presýtenom vôňami kvitnúcich zvončekov, astry alpínskej, vemenníka, horčinky, mäty, papradí a všadeprítomných obrovských lopúchov. Motýle, ktoré tu poletujú chvíľu podozrievame, že sú nasadené horskou službou aby nás sprevádzali. Kdesi v strede doliny je upravený prameň s úžasnou studenou vodou, pekné kryté sedenie a tak miesto na oddych. Na potoku sa otáčajú lopatky dreveného mlynčeka, ktorý tu vyrobil a umiestnil niekto, komu nedá aby po sebe nezanechal niečo pekné a dobré aj pre iných. Sedíme na lávke cez ten potok a hinčujeme nohami nad jeho hladinou v rytme otáčania sa mlynčeka. Voda prenádherne chladí a nám sa nechce odísť. Len mámenie ďalších opojností za najbližšou zákrutou a ďalšou jedľou nás vábi ďalej dolinou krás až na jej koniec, ktorý prechádza do chodníka stúpajúceho zelenou značkou na Kráľovu studňu. Náš priateľ Áres sa vrhá pri každej príležitosti do chladivej vody a potom sa dlho blažene váľa v neodolateľných vôňach trávy.

Napriek tomu, že Blatnickú dolinu sme prešli už mnoho krát, po každý raz v nej nachádzame nádhernosti a nové krásna. V každom období, Blatnická dolina na našom nádhernom Turci...

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Autor: Peter Krivda | úterý 13.6.2017 13:26 | karma článku: 9.16 | přečteno: 192x

Další články blogera

Peter Krivda

Potulky XXX - Český Krumlov III, Zámok

Je tak krásne veriť rozprávkam a občas v tých rozprávkach aj žiť s tuláckymi topánkami na nohách. Je podmanivo nádherné aspoň na chvíľu uveriť, že to čarovno je súčasťou skvostu celej cesty časom.

29.5.2017 v 10:53 | Karma článku: 8.45 | Přečteno: 141 | Diskuse

Peter Krivda

Potulky XXIX - Český Krumlov ako sen II.

Atmosféra s vôňami mesta je niečím, čo sa nedá preniesť, ale ona sa akosi sama preskupi do každého vnímavého pocestného.

2.5.2017 v 9:15 | Karma článku: 9.51 | Přečteno: 194 | Diskuse

Peter Krivda

Potulky XXVIII - Český Krumlov ako sen I.

... rozprávkovo si vieme vysnívať, predstaviť, uniesť sa ním. Je nereálnoskutočné, je niekde vzdialenonehmatateľné a pritom stojíme v jeho strede, je mámivé fluidum, ktorého sme sa dotýkali...

25.4.2017 v 13:54 | Karma článku: 9.50 | Přečteno: 192 | Diskuse

Další články z rubriky Cestování

Ladislav Větvička

Byl to komuňista. Ale umirněny. Tradyce v Koločavě byla obnovena.

Koločava, to je hrozna ďura v krasnem udoli Podkarpatske Rusi. Žije se tam blbě, bo všude daleko, dostat se tam da blbě, bo cesty pamatuju Masaryka a je tam nuda, bo zhyčkany turista tam nema co robit a raději vali do Chorvacka.

27.6.2017 v 11:11 | Karma článku: 43.50 | Přečteno: 3717 | Diskuse

Jan Tomášek

Oběd po indicku

Někde v indickém státe Radžastán – na úpatí nevysokých hor leží malá vesnice kam byli na oběd pozváni dva Češi. Jedním z nich jsem byl i já – psal se rok 1996.

27.6.2017 v 9:02 | Karma článku: 10.70 | Přečteno: 333 | Diskuse

Miroslav Hruška

Jak jsem vypnul aneb reportáž z druhé víkendovky v Jeseníkách

Jedna víkendovka mi nestačila. Respektive nebude stačit. S tímto pocitem jsem se přihlásil na obě jarní víkendovky Zeměchval. Takže sotva jsem se vzpamatoval z jedné víkendovky, vyrážím v pátek 5. května do Jeseníku znovu.

27.6.2017 v 7:30 | Karma článku: 7.03 | Přečteno: 197 | Diskuse

Jan Tomášek

Halič a severní Slovensko 1997

Tenkrát bylo Polsko taková země neprobádaná – už nevím přesně kdo s nápadem na cestu sem přišel – ale každopádně jsme jeli čtyři. Jedna dívka a tři pánové.

26.6.2017 v 23:21 | Karma článku: 9.48 | Přečteno: 377 | Diskuse

Lukáš Swoboda

Když církev zdědí dům v němž žijete. Aneb: "My jsme církev, my neděláme chyby" (dopsáno)

To se povedlo i mě. Zaklepali na dveře a něco chtěli. Jsem přívětivý. Svědky kohokoliv klidně vyslechnu ať rozšířím nejen obzory. Jenže!:-) Oni chtějí rozšířit jen jedno. Tvoji peněženku. Nebo tě prostě jen tak z legrace vyho...

26.6.2017 v 23:16 | Karma článku: 25.75 | Přečteno: 1484 | Diskuse
Počet článků 42 Celková karma 9.15 Průměrná čtenost 154

...výtvarný teoretik a kritik, historik umenia, reštaurátor a výtvarník, publicista a milovník krásna v prírode...



Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.