Vodný mlyn Kolárovo
...uletelo už veľmi veľa zím od čias, kedy som chodil k nášmu strýkovi Lacovi, ktorý bol v časoch nášho detstva a mladosti ( v tom čase sa ešte termín adolescent nepoužíval a keď som ho prvý raz počul od našej učiteľky chémie pani Helcmanovskej , tak som si myslel, že je to nejaká nákazlivá choroba),teda strýko Laco, ktorý bol guru nášho snívania. No a strýko Laco mal vo svojej čarovnej izbe neizbe fantastické kreslo. Okrem iných fantastických vecí. Bol to taký veličizný plyšový ušiak s vysočizným chrbtom na ktorom boli také dve uši. Pokiaľ viem také kreslo mal už len rytier Don Quijote de la Mancha a najslávnejší detektív všetkých čias Sherlock Holmes. No a potom už len náš strýko Laco. Bolo to kreslo v ktorom sa prenádherne snívalo. A keď som prišiel k strýkovi Lacovi, usadil som sa do toho kresla, ktoré voňalo diaľkami, dobrodružstvami, umením, možno trochu starým červeným vínom a dymom z fajky, strýko si sadol oproti do vypletaného kresla, zapálil si (fajčil lacné cigarety a pil lacné červené víno) a pomaly mi začal rozprávať o báječných, ale aj záhadných ďalekých zemiach a ľuďoch, o majstrovstve umelcov minulosti (súčasné umenie okolo neho preplávalo tak akosi bez povšimnutia).
Rozprával mi o všetkých tých skvelých veciach, ktoré ale poznal len z kníh. Nikdy nemohol vycestovať za svojimi snami a tak s nimi žil cez knihy. Strýko Laco čítal všetko. Lacné dobrodružné Rodokapsy, romány velikánov svetovej spisby aj odbornú literatúru. Čítal všetko, čo v tej prazvláštnej dobe bolo dostať. A potom, keď sme sa už dosť napreháňali po prériách divokého západu, predrali sme sa pralesmi Amazonky, prešli sieňami Louvru aj Tretiekovskej galérie, potom mi strýko Laco nezabudol dať niečo zo svojej literárnej veľkozbierky. Omnoho neskôr, keď sa už strýko Laco odobral na majestátne planiny večného snívania, chtiac ešte ovoňať to fantaskné minulo, pokúšal som sa usadiť do ušiaka aby som ešte so zatvorenými očami počul strýkove rozprávanie, ale ono tu už neišlo. Tajomstvá snových svetov môjho detstva hlboký, starý ušiak uzavrel do svojho voňavého, hoci teta hovorila, že zatuchnutého, vnútra.
Ešte bolo zeleno, keď som sedel na brehu ramena Nášho Malého Dunaja pri Kolárove a predo mnou sa na hladine pohojdával starý vodný mlyn. Jeho silueta sa odrážala na hladine. Odrážali sa tam aj brehy Malého Dunaja a tak ako sa tá hladina vlnila, chveli sa aj obrazy krajiny na nej a plávali niekam do diaľav. Spomenul som si na strýka Laca od ktorého som raz niesol knižky jedného z najúžasnejších snílkov, dobrodruhov a nositeľov záhadných prekrásností cudzích svetov, Richarda Halliburtona. Také vznešenosti literárnych pokleskov ako Létajíci koberec, Královská cesta za dobrodružstvím, alebo Nádherné dobrodružství boli samozrejme pokladmi dostatočne ošúchanými a ohmatanými od čias ich kúpy niekedy v rokoch „prvej republiky“.
Myslel som na to ako som na jeden dych čítal tieto veľkoleposti a prenášal sa do, áno tých krajín nekrajín. Pozeral som na hladinu rieky a opäť som cestoval niekam do delty, k moru, za more, za obzory, niekam, kde už nastálo sedí náš strýko Laco vo svojom ušiaku. Prešiel som ešte krásnym dreveným zastrešeným mostom ponad rameno Malého Dunaja k zreštaurovanému mlynu v ktorom je Múzeum vodného mlynárstva. Je zasadený naozaj v peknom prostredí a celý areál okolo vytvára zónu pokoja, kochania sa kľudom a pomalom. Posledný plávajúci lodný mlyn Slovenska tak znovu pomáha pripomínať atmosféru mlynárskych čias v oblasti Váhu a Malého Dunaja. Trochu som závidel spolunávštevníkom, ktorí sem prišli na bicykloch. Krajina je to naozaj skvelá pre cestovanie na dvoch kolesách a obdivovať velebnosti prírody. Nie, nie sú to ostrovy Karibiku, ani peruánske Andy ani japonská Nagoja. ....ale, ...možno tam niekde v diaľke sedí tiež niekto na brehu rieky s ohmatanou knihou Richarda Halliburtona a ...., ja viem, Halliburton na Slovensku nikdy nebol, ale jeho chyba.....nie ?
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVIII - Blatnická dolina, pre Ingušu
Prešli sme tou krásou Blatnickej doliny mnoho raz, ale neustále nachádzame brilianty, ktoré musíme chrániť ako poklady trezoru, ktoré sú ohrozené neviditeľnými rukami škodcov....
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCV - Kostol sv. Šimona a Júdu, Spišský Hrhov /SK/
...sú sny, ktoré snívame v spánku i sny, ktoré žijeme. Sú sny, ktoré by sme chceli prežiť i sny, ktoré prežívame. A sú miesta, ktoré sú tými snami. Plánovať si ciele ciest na Spiši je len iluzórnou chimérou, preludom...
Peter Krivda Soliwarski
Lubomír Typlt v Mantre, Bratislava
...už dlho nie je pravidlom, že by sa v slovenských výstavných priestoroch predstavovalo súčasné výtvarné umenie z Čiech. Maliarsku tvorbu Lubomíra Typlta pripravila spoločnosť Mantra v Bratislave...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVII - Hrad Bítov, /CZ/
Keď sme prechádzali priestormi hradu Bítov, viac ráz dostavaného, prestavaného a nakoniec upraveného do neogotickej romantickej podoby, bola to akoby exkurzia snami všetkých tých, ktorí tu po sebe zanechali svoju stopu...........
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCVI - Kostol sv. Kozmu a Damiana, SK
...Na zvlnenej ceste medzi poľami sme sa ešte obzreli za pomaly zmenšujúcim sa kostolíkom v panoráme velebnosti Turčianskej kotliny................
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCIV . Bojnice zámok /SK/
...napriek tomu, že počas stáročí hrad prešiel niekoľkými prestavbami, tú najpodstatnejšiu v ktorej obdivujeme už zámok v súčasnosti, previedol posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálffy...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCIII - Lentini, alebo Tam za múrom je Etna.
...tak sme si na chvíľočku sadli na kávu pred malou kaviarničkou, na Piazza Duomo. Na námestí, ktoré je akýmsi centrom stretávania sa a hlavne odtiaľ sme mali ako na dlani monumentalitu barokovej pompéznosti Chiesa madre...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCII - Hrad Bouzov /CZ/
História je ako kopírovací papier, vždy nanovo a nanovo ozdobený pozlátkou klamstiev, navoňaný zvodným parfumom lží, prekrútený mamom chimér podvodu. A na ten začiatok, tam kdesi, kde je položené prvé slovo, si nikto nespomenie...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CCI - Zuberec, Múzeum oravskej dediny /SK/
Takže všetko to, čo sa pokúšame uchovať, je len doklad našej prítomnosti v prostredí, ktoré si naši predkovia podrobili.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CC - Hrad Revište /SK/
Romantika múrov starých hradov, i tohto nad brehmi Hrona, pri Revištskom Podzámčí, má v sebe úžasnú silu rozprávania.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIX - Rakšianská dolina, pour Madame B.
pour Madame B.................schopnosť vnímania krásy je odrazom našich ciest za poznávaním vnútorným aj vizuálnym ...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVIII - Sázavský kláštor
V kláštornej záhrade sme počúvali legendu o pustovníkovi, sv. Prokopovi, ktorý na tomto mieste ponúkol vodu smädnému kniežaťu Oldřichovi a tá sa premenila na víno. Podľa legendy knieža z vďaky pomohol Prokopovi na tomto mieste
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVII - Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka, SK
...nahliadali do okienok i do dverí a nasávali podmaňujúce vône. Dreva, tráv, obrovských lopúchov pri potoku, vody s odrazmi slnka medzi skalami, lúk a vysokánskych stromov. Kysuckého Panteónu...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVI - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
Hrad Prozor s mestečkom Vrlika prešlo dlhou a nie jednoduchou cestou histórie a snáď im budúcnosť bude láskavejšia.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCV - Trogir I. /HR/
...len vyvoleným bolo dané tvoriť diela umenia vďaka ktorým je nám cťou byť príslušníkmi ľudského rodu...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCV - Zámok Žerotinských, Valašské Meziříčí
...to krásno bolo vidieť a aj cítiť zámkom, ktorého obnova ešte stále pokračuje a napriek tomu nás expozície preniesli do pompézna dôb minulých...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIV - Kostol sv. Jána Krstiteľa, Pominovec /SK/
Z dediny už neostalo nič, ale pokiaľ má kto položiť kvietok ku krížu, pokiaľ je, kto zapáli sviečku za minulých, i Pominovec je. A ako vztýčený prst pamäti v strede čistý v jednoduchosti kostol sv. Jána Krstiteľa.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIII - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa pri Cetine /HR/
..prázdne stoličky, prázdne domy, rozbité okná, zatlčené brány a doráňané steny. Ako srdcia ľudí, ktorí vojnu majú ešte stále v sebe...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCII - Zámok Rájec nad Svitavou
...ja som sa zastavil. Len na chvíľočku. Možno to ani nebolo zastavenie a zrazu mi to došlo, fakt, dnes je sobota, tak kam sa ženiem ?....
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCI - Šimonovany Vodný hrad /SK/
...spomienky sú ako sťahovavé vtáky. Priletia aby vás potešili a potom zmiznú, aby uvoľnili miesto ďalším, ktoré práve prilietajú...
předchozí | 1 2 3 4 5 6 7 | další |
- Počet článků 128
- Celková karma 5,18
- Průměrná čtenost 174x